Kremnica

Kremnica banské mesto nachádzajúce sa v Banskobystrickom kraji s bohatou baníckou a minciarskou tradíciou. Predpokladá sa, že zlato a striebro sa v Kremnici a jej okolí ťažilo už od 10. storočia. Mesto Kremnica ašpiruje na zápis do zoznamu UNESCO. 

Pohľad na kostol. sv. KatarínyLaco Zachar

Skutočný rozmach ťažby však nastal až začiatkom 14. storočia. 17. novembra 1328 udelil uhorský kráľ Karol I. Róbert osade Cremnychbana privilégia slobodného kráľovského banského a mincového mesta. Súčasne tu založil mincovňu, kde sa razili zlaté mince, ktorá je najstaršia dodnes existujúca mincovňa na svete a jednou z mála, ktoré fungujú nepretržite. V kremnickej mincovni sa tiež razili všetky československé a slovenské mince.

Kremnické dukáty, takzvané floreny, patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe. Mince sa tu razia už od roku 1328. Baníctvo a mincovníctvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu komorský gróf, ktorý stál na čele banskej a mincovnej komory spravujúcej 12 stolíc. Riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu razených mincí. Kremnica mala vedúce postavenie aj v zväze siedmich stredoslovenských banských miest. Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok „zlatá“ Kremnica. V meste bol realizovaný v druhej polovici jeden z posledných morových stĺpov v bývalých habsburských krajinách.

Poďte sa prejsť po jej historickom jadre.

Foto: Laco Zachar